List k jubileu

Prevelebný otec
Adam Kozlovski OSB
Tyniecky opát

V tomto roku benediktínske opátstvo v Tynci oslavuje 950 rokov svojej existencie. Tyniec sa výnimočným spôsobom zapísal do histórie Cirkvi v Poľsku a tiež do histórie poľskej kultúry. Jubilejné slávnosti nám pripomínajú, že toto veľké duchovné dedičstvo treba stále nanovo prijímať s pocitom zodpovednosti a s vďačnosťou Bohu, ktorý je darcom každého dobra. Aby sme v plnosti porozumeli, čo nám hovorí toto jubileum, treba siahnuť až k prameňom, to znamená k osobe a dielu sv. Benedikta, otca západného mníšstva a patróna Európy. V čom spočívalo jeho výnimočné postavenie? Veľmi výstižnú odpoveď na túto otázku dáva liturgia hodín z jeho sviatku:

Keď nastal koniec dávneho poriadku
a v bolestiach sa nová zem rodila
stal si si otče, na hranicu časov
bys ochránil dobro. (Posvätné čítanie).

Boh povoláva Benedikta na hranici časov, v V. a VI. storočí, kedy sa v atmosfére zmätku a neistoty bolestivo rodí nová Európa. Starý poriadok sa rúca, nový sa ešte nerodí. A vtedy sa postaví Benedikt – ako hovorí liturgia - aby chránil dobro. O aké dobro ide predovšetkým? O dobro Evanjelia, ale aj o dobro Európskej kultúry. Jedná sa o dobrá, ktoré sú v týchto dávnych časoch zvlášť ohrozené. Benedikt sa postaví, aby v ťažkej dobe prelomu zachraňoval to, čo je pre človeka najdôležitejšie. Cez neho sformulovaná zásada ORA ET LABORA (modli sa a pracuj) vytyčuje zásadný smer rozvoja Európskej kultúry.
V opátstve na Monte Cassino začalo biť srdce novej Európy. Odtiaľ bude cez celé veky vyžarovať autentický európsky duch a tam sa bude aj obnovovať. Práve na tomto mieste sa tiež, v máji roku 1944, na zborenisku slávneho opátstva, začne rodiť zjednotená Európa. Tá Európa, ktorá po bolestných skúsenostiach z II. svetovej vojny, čerpá práve zo svojich kresťanských koreňov oduševnenie a silu duchovného zmŕtvychvstania. Bitka o Monte Cassino, ktorej výročie sme slávili len nedávno, a o ktorej Poliaci napísali také vznešené listy, bola v podstate zápasom o ducha Európy. Ten duch Európy je v našich časoch (a inak tomu nebolo ani v dobe sv. Benedikta) často z rôznych strán ohrozený a treba ho chrániť, dokonca aj za cenu najväčších obetí.

I oto powracamy nad Wisłę, do prastarego Opactwa Benedyktyńskiego w Tyńcu, które w tym roku obchodzi swoje 950-lecie. Jest to Jubileusz niezwykle doniosły, zarówno dla Kościoła w Polsce, jak i dla całej naszej Ojczyzny. Wówczas, kiedy tworzyły się zręby polskiej tożsamości narodowej i kulturowej, Opactwo Tynieckie stało się ogniskiem, z którego - dzięki modlitwie i pracy duchowych synów św. Benedykta - promieniował na młode wówczas państwo polskie i Kościół polski duch Ewangelii, chrześcijańskiej kultury, duch chrześcijańskiej Europy. Misję tę Tyniec spełniał przez stulecia i spełnia ją do dzisiaj. Potwierdza się w ten sposób prawda o tym, jak głęboko my Polacy, od samego początku naszej historii, byliśmy zakorzenieni w Europie: pozwalaliśmy się jej kształtować a równocześnie dawaliśmy do wspólnego skarbca kultury europejskiej swój twórczy wkład.

Znova sa však vráťme nad Vislu, do prastarého benediktínského opátstva v Tynci ktoré v tomto roku oslávi 950 výročie vzniku. Je to jubileum veľmi významné tak pre cirkev v Poľsku, ako i pre celú našu vlasť. Vtedy, keď sa tvorili základy poľskej identity národnej i kultúrnej, sa Tyniecke opátstvo stalo ohniskom, z ktorého vďaka modlitbe a práci duchovných synov sv. Benedikta, vyžaroval duch evanjelia a kresťanskej kultúry na vtedy mladý poľsky štát a poľskú cirkev. Túto misiu Tyniec spĺňal celé storočia a spĺňa ju dodnes. Takto sa potvrdzuje pravda o tom, ako hlboko sme boli my Poliaci, od samého začiatku našich dejín, zakorenení v Európe: nechali sme sa ňou formovať a súčasne sme dávali do spoločnej pokladnice európskej kultúry svoj tvorivý vklad. Dnes, v dobe, keď sa vedie spor o totožnosť Európy, a taktiež spor o totožnosť Poľska a jeho dejín, je treba o týchto veciach hovoriť. Nie je to spor čisto teoretický, veď tu ide priamo o človeka, o jeho vnútornú pravdu a povolanie, ale tiež o národ a jeho pravdu. Dnes existujú sily disponujúce mohutnými prostriedkami, pre ktoré je duch kresťanskej Európy nevýhodný, je im kameňom úrazu. Preto ho chcú všemožne zničiť. Ale či si môžeme nechať odobrať také veľké dedičstvo? Či sa ho môžeme tak ľahko zrieknuť ako Európania a Poliaci? Aký iný základ nám môže zabezpečiť oporu a pretrvanie? Sv. Pavol hovorí jasne: lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený a je ním Ježiš Kristus (1 Kor. 3,11). Tak teda Tyniecke jubileum prenáša naše myšlienky ďaleko za múry prastarého opátstva. Dáva nám pozrieť na Európu a na Poľsko v Európe vo svetle viery. Káže nám postaviť sa do zástupu tých, ktorí ako Benedikt, chránia dobro.

Píšuc tieto riadky mám pred očami okúzľujúcu siluetu tynieckeho opátstva, ktoré sa sťaby duchovná pevnosť vypína nad Vislou v blízkosti Krakova. Mám pred očami spoločenstvo tynieckych mníchov. Veľa z nich poznám osobne z čias môjho pôsobenia v krakovskej arcidiecéze. Mali sme možnosť spolupracovať pri rozličných príležitostiach. Pamätám si ich citlivosť v pastoračných potrebách Cirkvi. Zásluhy tynieckeho opátstva pre Cirkev sú v našej dobe veľké. Po II. Vatikánskom koncile sa stal Tyniec neobyčajne živým centrom, z ktorého vyžarovala Liturgická obnova do celého Poľska. S Tyncom je zviazaný aj najnovší poľský preklad Svätého Písma z pôvodných jazykov, takzvaná Tyniecka Biblia. Liturgia a Biblia sú dve oblasti, kde benediktínska duchovnosť nachádza svoj zvláštny výraz.

V období jubilea zahŕňame celou mysľou skoro tisícročnú minulosť tynieckeho opátstva, a tiež jeho prítomnosť. Velebíme Trojjediného Boha za Jeho veľké diela, aké sa v priebehu vekov udiali v Tynci, a prostredníctvom Tynca v celej našej vlasti. Pripájam sa do jubilejného Te Deum a opátstvu v Tynci i všetkým poľským benediktínom spolu s účastníkmi jubilejných slávností zo srdca žehnám:

V mene Otca i Syna 
i Ducha Svätého.

Vatikán, 7. júna 1994.