|
|
- Stopy trvalého osídlenia Tynieckeho pahorku sú z obdobia 3000 rokov pred Kristom. Podľa miestnej tradície, v roku 1044 nástupca na trón, Kazimír Obnoviteľ, syn kráľa Mieszka II. a kňažnej Rychezy z Kolína, funduje opátstvo. Kláštor podporuje obnovu kraja i Cirkvi po pohanskej reakcii a českom nájazde. Hneď prvý tyniecky opát Áron sa stáva krakovským biskupom. Dostáva titul arcibiskupa, čo ho núti k zodpovednosti za obnovu cirkevných štruktúr v celom Poľsku.
- 2. polovici XI. st. vyrastá komplex kamenných budov typických pre
opátstvo. Pôvodne na východ orientovaná trojloďová románska bazilika má
rozmery dnešného presbytéria s chórom pre mníchov. Budova kláštora stojí
na južnej strane kostola, okolo krížovej chodby. Dodnes sa zachovali:
južná strana pôvodnej baziliky s románskym portálom, základy krížovej
chodby, refektár a fragmenty architektonických ozdôb.
- XIV. st. utrpí opátstvo veľké škody kvôli podporovaniu kniežaťa
Wladyslava Lokietka z dynastie Piastowcov, neskoršieho kráľa, v jeho
vojne o trón so stúpencami českých Přemyslovcov. Kláštor tiež spustošia
nájazdy Tatárov.
- XV. st. prináša dobudovanie kostola a kláštora v gotickom štýle.
Kostol sa zväčšuje o tri lode a chór zo západnej strany. Kláštor sa
rozrastá na návrší smerom na juh a západ. Z tejto prestavby sa zachovali
tri krídla krížovej chodby spolu s kapitulárom. Dnešná svätyňa sa
zhoduje s plánom gotického kostola a uchovala si niekoľko prvkov z
obdobia gotiky: okná s kamennou gotickou konštrukciou v presbytériu,
fragment hlavného portálu a oporné múry.
- XVI. st., ktoré bolo v Poľsku nazývané zlatým storočím, prináša
ďalší rozvoj opátstva. Dávny zámok sa stáva reprezentatívnym sídlom
opáta (dnes dom pre hostí). Bohaté vybavenie kláštora prispieva k
rozvoju liturgie, školstva a zvyšovaniu počtu kníh v bibliotéke.
- XVII.st. prináša tzv. komendu (1604-1709), čo znamená nanútenie
opáta zo strany kráľa spoza konventu. Komenda narúša základnú zásadu
benediktínského života: voľba opáta cez konvent - spoločenstvo a
otcovské používanie jeho moci. V prvej polovici XVII. st. dostáva kostol
barokový vzhľad. Z bočných lodí vznikne šesť kaplniek (dve v strede ku
cti sv. Benedikta a sv. Školastiky). Z tohto obdobia pochádzajú aj
štaluny v chóre pre mníchov, s obrazmi predstavujúcimi výjavy zo života
sv. Benedikta a benediktínov. Opátstvo a jeho výdobytky sú zničené
vojnami v XVII. storočí.
- Zakončením obdobia komendy opátstvo nanovo rozkvitá v XVIII.
storočí. V Tynci sa formujú benediktíni z poľskej kongregácie. Rozrastá
sa knižnica v južnom krídle, kostol zdobia rokokové prvky. Francesco
Placidi, ktorý projektuje oltáre z čierneho mramoru, tu vytvorí niečo
podobné, s hlavným oltárom v strede, na ktorom sa nachádza obraz
Najsvätejšej Trojice a patrónov opátstva, svätých apoštolov Petra a
Pavla
Na konci XVIII. st. Poľsko mizne z mapy Európy, je rozdelené medzi
Rakúsko, Prusko a Rusko. Barská Konfederácia (1768-1772) skúša tejto
katastrofe predísť. V opátstve zmenenom na pevnosť sa konfederáti
stavajú na silný odpor proti ruským vojskám. Boje takto ruinujú kláštor
a opátstvo je včlenené do územia Rakúska. Komunita na čele s opátom
Amandom Janowskim ešte raz obnoví kláštor a zväčšuje knižnicu.
- XIX. st.: Rakúsky cisár ruší opátstvo v roku 1816. V rokoch
1821-1826 je sídlo biskupa v Tynci prenesené do Tarnowa. Biskup Tomáš
Ziegler (nemecký benediktín) zachraňuje liturgické nádoby, kostýmy, a
taktiež značnú časť knižnice (dodnes zachované v Tarnowe). V roku 1831
požiar zničí strechy opátstva. Kláštor sa znova stáva ruinou. Zachránený
kostol preberá farnosť. Posledný tyniecky mních zomiera v roku 1844.
- XX. st.: V 30. rokoch sa Belgické opátstvo sv. Andreja stáva miestom
formácie poľských benediktínskych povolaní. Kardinál Adam Sapieha
odovzdáva pahorok dávneho opátstva ako miesto na novú fundáciu.
29.8.1939 prichádza do Tynca jedenásť mníchov. Ich predstaveným je o.
Karol van Oost. Započaté dielo vydrží obdobie nemeckej okupácie i roky
komunizmu. Obnova kláštora prebieha od roku 1947. V roku 1968 kláštor
opäť získava hodnosť opátstva.
|
|
